Dobrá Voda, 14. - 16.10.2011

AKO SME SA MALI NA VÍKENDOVKE

(pohľad 15 – ročnej dobrovoľníčky)

Noro a Majka

14.-16. októbra sme vďaka grantovému programu Mládež v akcii mali možnosť zažiť  víkend s teenagermi z detského domova Kolárovo. Naša víkendovka sa konala v dedinke Dobrá Voda a zúčastnilo sa jej 15 Kolárovčanov a 9 dobrovoľníkov z Bratislavy.

Iste sa pýtate, čo to je, prečo to robíme, a čo z toho máme? Stručne povedané - je to náš záujem naučiť deti z domova niečo o živote mimo domova a istým spôsobom ich zábavnou formou pripraviť na život “tam vonku”. S niektorými z Kolárovčanov sa poznáme už niekoľko rokov a preto vieme, že sú oproti nám, obyčajným mladým ľuďom, vo veľa ohľadoch odlišní. V niektorých oblastiach majú skúseností oveľa viac, no niektoré zručnosti nemali možnosť si rozvinúť. Naša odpoveď je teda jednoduchá: Robíme to, pretože ich máme radi a chceme im pomôcť. A čo ja viem, možno sa od nich chceme naučiť niečo na oplátku zase my.J Máme z toho dobrý pocit, krásne zážitky a nezabudnuteľné momenty.

Anež a Kiko - najobľubenejší fototermín

Program víkendu  bol veľmi rozmanitý a vypracovaný do posledného detailu. V Piatok sme prišli na stredisko, vybalili sa a ešte sme stihli aj nejaký ten fucík, aby sme sa vybehali po sedení v škole a v autobuse.  Po večeri sme sa s takými plnými bruchami hneď vrhli na tímovky. Súťažili sme v tímoch, spolupracovali, aj sme si trochu zanadávali, no nakoniec za to stáli krásne odmeny, v podobe sladkého potešenia.J  Nasledovala nočná hra, na ktorej sa zapotil nejeden lenivec. Svetielka sa menili z modrej na žltú, no aj z červenej na zelenú a veľmi nám v tom nepomáhalo ani nebo (kde sme mohli získať ďalšie životy), pretože niektorí tam strávili aspoň polovičku hry.J  Prišlo stíšenie, kde sme si v pokojnej atmosfére povedali zážitky z toho dňa, umyť zuby a spať.

Bullring - tímova aktivita

V Sobotu sme sa museli zobudiť až nepríjemne skoro, ale čo už. Po raňajkách sme mali veľkú hru. Učili sme sa ako sa správať, ako zostať fit i čo znamená proxemický tanec. Áno, je to tak, naozaj sme sa zahrali na Univerzitu. Celý poldeň sme sa usilovne drvili nové veci, ktoré sme potom neskôr určite potrebovali, keďže koniec univerzity je predsa vždy sprevádzaný štátnicami. Po Univerzite sme sa napapali chutných buchiet a už už by sme zaľahli do postele (a niektorí aj zaľahli J) no nesmieme zabudnúť na veľké štátnice, ktoré nasledovali hneď po odpočinku. Tak sme teda s ľútosťou odložili mäkké potele a išli sa učiť. Štátnice sa vydarili a ani jedna komisia nebola veľmi zákerná, takže sme všetci (až na pár spáčov) úspešne vyštudovali univerzitu. Nasledujúca hra nám bola srdcu blízka, keďže Facebook je tiež len jeden. Pekná behačka a bavilo by nás to ešte viac, nebyť tých vírov. V kuse vám niečo prepisujú, nechávajú vás cvičiť, alebo nedajbože vám posielajú žiadosti o potvrdenie priateľstva alebo účasti na párty. Po facebook-u sme si zahrali strategické TOTEMY a po totemoch sa už vrhli na dobrú  večeru.  Po večeri sme sa nabili pozitívnou energiou na Skupinách silných stránok , kde sme sa od ostatných dozvedeli, v čom sme dobrí  a ktoré vlastnosti na nás oceňujú.Takto posilnení novým elánom do života sme šli trsať.J Diskotéka síce nebola veľmi dlhá, ale za to sme sa vyšantili a vyjašili. Stíšenie nemohlo chýbať ale potom už naozaj spať.

Vždy krásna Wewe

V Nedeľu sme sa zase zobudili do krásneho rána a už aj šup, šup na raňajky. Po raňajkách sme si zahrali pašerákov, čo bola ohromná sranda, lebo takto porušovať pravidlá, to je teda niečo.J  Potom prišli Money, money a dobre sme sa vedeli pohádať ja len za 30 sekúnd. Nakoniec ako najlepší delič skončil Lacko, ktorému sa nejako podarilo presvedčiť ostatných 2 , že celá stovka bude jeho. Najviac sme sa asi zapotili paradoxne v sede – keď sme museli vymyslieť, ako vyžiť z neveľkých peňazí pre viacdetnú rodinu. V našich rodinných rozpočtoch sme dokonca nezabudli ani na take položky ako školské potreby, či odvoz odpadu J Dostali sme aj domácu úlohu, ale potom sme sa už museli rozlúčiť, lebo po nás prišiel autobus. Pri lúčení kvaplo aj zopár slzičiek, ale nebuďme smutní dlho, určite sa zase uvidíme.

Ďakujeme milí účastníci. Vďaka vám sme mohli prežiť  krásny víkend s kamarátmi, niečo nové sa naučiť, zaspomínať na naše predošlé stetnutia a tešiť sa na ďalšie. Myslím, že môžem hovoriť za všetkých dobrovoľníkov. Máme vás radi!

Zuzka  (15r.)